Zamestnávatelia zatiaľ dostatočne nevenujú pozornosť nastupujúcej „opatrovateľskej kríze“

Najnovší výskum, ktorý bol vykonaný pod vedením prof. Josepha Fullera na Harvard Business School dokazuje, že rastúca „opatrovateľská“ kríza výrazne negatívne ovplyvňuje ziskovosť firiem a efektívnosť zamestnancov (1).

Podľa výsledkov tohto nového výskumu, 80% zamestnancov s povinnosťami neformálneho opatrovania uviedlo, že ich produktivita bola opatrovaním negatívne ovplyvnená, ale len 24% zamestnávateľov si myslí, že tieto povinnosti vplývajú na výkonnosť ich pracovného kolektívu. Výskum zároveň uvádza, že 3 zo 4 zamestnancov v USA majú povinnosti opatrovania, či už ide o deti, hendikepovaných rodinných príslušníkov, alebo blízkych seniorov.

Rozdielne vnímanie problému

Toto disproporčné vnímanie neformálnych opatrovateľských povinností medzi zamestnancami a zamestnávateľmi odhaľuje, že spoločnosti v USA, a podobne v celom vyspelom západnom svete, čelia z dôvodu populačných zmien a zmien na pracovnom trhu kríze a pritom si ju stále odmietajú priznať. 

Prof. Fuller povedal „Je jasné, že firmy môžu získať konkurenčnú výhodu investovaním do kultúry starostlivosti. Najprv však musia rozpoznať problém a implementovať stratégiu premyslenej starostlivosti na podporu svojich zamestnancov.“

Ďalej uvádza „Vzhľadom na vplyv na pracovnú silu, a najmä vplyv na zamestnancov, ktorých je najťažšie a najdrahšie nahradiť, je zarážajúce, akí slepí sú mnohí zamestnávatelia v USA, pokiaľ ide o mieru, do akej povinnosti starostlivosti o zamestnancov ovplyvňujú ich prácu“.

Lepšie pochopenie mnohých aspektov každodenného života, a to ako starostlivosť ovplyvňuje zamestnancov, môže pomôcť progresívnym a sociálne zodpovedným zamestnávateľom vybudovať si empatiu a podporovať kreatívne riešenia, ktoré budú prospešné pre všetkých zúčastnených.

Výzvy, ktorým čelia zamestnanci-opatrovatelia

Pozrime sa detailnejšie na niektoré problémy, ktorým pravidelne čelia zamestnanci – opatrovatelia pri žonglovaní medzi pracovnými povinnosťami, rodinou a opatrovaním:

• Stres a vyhorenie

Opatrovatelia kladú na prvé miesto potreby iných, či už to sú osoby o ktoré sa starajú, alebo ich manažér v práci. Len ťažko všetko stíhajú a hľadajú rovnováhu, len občas majú chvíľu pre seba a pre odpočinok. Toto je dokonalý recept na stres a vyhorenie. 70% zamestnancov – opatrovateľov uvádza nepriaznivé symptómy duševného zdravia (2).

• Finančná záťaž

45 % opatrovateľov uvádza aspoň jeden negatívny finančný dopad ako sú zníženie úspor, prevzatie dlhu, oneskorené platenie účtov a ďalšie (3).

• Psychické a fyzické zdravotné záťaže

Kým počet opatrovateľov stúpa, ich blaho klesá. Zamestnanci – opatrovatelia často uvádzajú, že úloha opatrovateľa zhoršila ich vlastný zdravotný stav. Zvýšený stres a nerovnováha v živote prerastá do rôznych krátkodobých a dlhodobých zdravotných problémov. Výsledkom je, že trpia vyššou mierou srdcových chorôb, bolestí hlavy, refluxom kyseliny a množstvo ďalších stavov súvisiacich so stresom.

• Izolácia a osamelosť

Opatrovatelia sa často cítia neschopní požiadať o pomoc iných, najmä zo strachu, že budú vnímaní ako nespoľahliví alebo menej lojálni spoločnosti. Tiež sa obávajú potenciálnych dôsledkov v práci kvôli ich opatrovateľským povinnostiam. Výsledkom je, že 21 % z nich sa cíti osamelo (3).

• Odchod zo zamestnania

Jedným z najviac negatívnych dôsledkov pre zamestnanca – opatrovateľa je odchod zo zamestnania a strata kariérnych príležitosti. Zároveň je to aj jeden z hlavných zdrojov dodatočných nákladov firiem spôsobených ignorovaním tohto javu.

Pre firmy s tým potom súvisí potreba nájsť, prijať a vytrénovať nových zamestnancov, strata know-how, či prechodné zníženie produktivity.

Najvýznamnejšie faktory, ktoré prispeli k takýmto odchodom, boli podľa spomínanej štúdie: nedostupné náklady na platenú pomoc (53 %), neschopnosť nájsť si dôveryhodnú a kvalifikovanú platenú pomoc (44 %) a neschopnosť plniť si pracovné povinnosti v dôsledku zvýšených opatrovateľských povinností (40 %) – všetky oblasti, v ktorých by zamestnávatelia mohli poskytovať poradenstvo, infraštruktúru alebo podporu.

Iný pohľad na benefity

Autori štúdie sa dostali aj k otázke filozofie benefitov. Väčšina spoločností uvažuje o benefitoch ako univerzálnom a štandardnom súbore výhod. Svojim zamestnancom ponúknem x – výhod v štýle cafetéria, z ktorých si zamestnanci môžu vybrať a tým spoločnosť zvýši svoju atraktivitu. Ak však spoločnosti nezačnú so segmentovaným modelom, v ktorom porozumejú demografickým údajom vo vlastnej spoločnosti a medzi iným povinnostiam zamestnancov – opatrovateľov, môžu im uniknúť skutočné potreby ich najcennejších zamestnancov a spôsob ako im pomôcť a tým zvýšiť ich oddanosť spoločnosti.

O spôsobe ako by firma mohla znížiť náklady a podporiť produktivitu tým, že pomôže svojím zamestnancom – opatrovateľom s ich špecifickými potrebami, si povieme v ďalšom článku.

Zdroje:

1. Cela správa z citovaného výskumu je k dispozícii na: http://www.hbs.edu/managing-the-future-of-work/research/Pages/the-caring-company.aspx
2. https://www.cdc.gov/mmwr/volumes/70/wr/mm7024a3.htm?s_cid=mm7024a3_w
3. The National Alliance for Caregiving (NAC) and AARP – report: Caregiving in the U.S. 2020.