Jedna z najväčších výziev pre firemné politiky D&I v 21. storočí

Jedna z najväčších výziev týkajúcich sa diverzity a inklúzie, ktorej budeme vo firmách v 21. storočí čeliť, sa nebude týkať rasy, etnicity, sexuálnej orientácie, alebo pohlavia.

Na rozdiel od väčšiny špecifík vyžadujúcich diverzitu a inklúziu, nie je toto jednotlivcovi biologicky dané od narodenia a nie je jeho permanentnou integrálnou súčasťou. Môžeme ho nadobudnúť a stať sa predmetom diskriminácie, alebo dokonca môžeme byť vinníkom, ktorý kvôli tomuto problému diskriminuje. Hovorím o neformálnom rodinnom opatrovaní.

Populačné zmeny v spoločnosti a na pracovnom trhu spôsobili, že až 35 % zamestnancov sú zároveň aj neformálnymi a neplatenými opatrovateľmi svojich blízkych rodinných príslušníkov, či už z dôvodu choroby, hendikepu, alebo veku (1). Tento podiel sa každým rokom zvyšuje. Pritom tých 35% nie je v čase stále tých istých, zamestnanci túto skupinu opúšťajú a ďalší do nej zas pribúdajú.

Prečo zahrnúť neformálne opatrovanie do firemnej politiky inklúzie

Prečo by malo byť neformálne opatrovanie kandidátom na zohľadnenie vo firemnej politike diverzity a inklúzie? Pozrime sa na niektoré z dôvodov:

  • Stigma a nepochopenie

Často sú takíto zamestnanci označovaní za neangažovaných. Zazeráme na nich keď odchádzajú prví na obedňajšiu prestávku, či po skončení pracovnej doby. Občas prídu ráno do práce neskôr, či meškajú na poradu, nezúčastňujú sa firemných mimopracovných aktivít. Pritom dôvodom nie je ich neochota zapojiť sa do firemného života v kancelárii, alebo po práci, ale často len musia bežať domov splniť si svoje opatrovateľské povinnosti voči hendikepovaným deťom, alebo robiť sprievod rodičom k lekárovi, či pripraviť im jedlo. Ich všeobecné nálepkovanie zo strany kolektívu, môže byť jednoducho len v nepochopení úlohy a povinnosti neformálneho opatrovania.

  • Neformálne opatrovanie je ako mať ďalší pracovný úväzok

Odhaduje sa, že neformálny opatrovateľ v priemere trávi týmito činnosťami až 24 hodín týždenne(2). Ide o činnosti ako príprava jedla, pomoc pri dávkovaní liekov, upratovaní, sprievod k lekárovi, či prechádzky s domácim miláčikom. Ide o činnosti, ktoré sú už napr. pre blízkeho seniora príliš namáhavé, alebo nebezpečné. Zoznam úloh je naozaj dlhý. Náboroví pracovníci sú ochotní priznať, že by neprijali niekoho o kom vedia, že má ďalší úväzok. Predsa sa však v takejto situácii skôr či neskôr všetci ocitneme. Neformálne opatrovanie môže významne ovplyvniť, alebo zmeniť pracovnú kariéru.

  • Ukrývanie jedného z aspektov svojej osobnosti

Jednou zo spoločných čŕt, ktoré majú neformálni opatrovatelia spoločný so svojimi náprotivkami z tradične marginalizovaných skupín, je koncept skrývania určitého aspektu svojej osobnosti. Môže sa to prejaviť aj v úplne triviálnej situácii napr. pri tradičnej otázke v pondelok ráno, „ Čo si robil tento víkend?“ Namiesto toho, aby sa podelili o nie príliš zábavný zoznam extra povinností, ktoré nie sú tak atraktívne ako let balónom, večerná zábava v centre, či grilovanie v lese, radšej otázku zahovoria a odvrátia pozornosť.

Ako podporiť našich zamestnancov – neformálnych opatrovateľov

Ako teda podporíme našich zamestnancov-neformálnych opatrovateľov a pomôžeme im vytvoriť si vlastnú zaujímavú a produktívnu profesionálnu dráhu v rámci našich organizácií? Tu je niekoľko inšpiratívnych odporúčaní:

  • Iniciujte diskusiu k tejto téme a zapojte samotných zamestnancov, častokrát sami seba neidentifikujú ako neformálnych opatrovateľov.
  • Zdôraznite dôležitosť rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a podporte pracovnú kultúru ústretovú k zamestnancom-opatrovateľom.
  • Vzdelávajte výkonných manažérov a informujte ich o pravidlách, programe a konkrétnych možnostiach pomoci pre zamestnancov-opatrovateľov.
  • Informujte zamestnancov o programe a možnostiach pomoci dostupných na pracovisku a podporujte ich používanie.
  • Akceptujte rozmanitosť v pracovnom kolektíve, vrátane rozdielov v rodinných potrebách.
  • Opýtajte sa zamestnancov ako ich môžete podporiť.

Príklady Caregiver Friendly Workplace, ktoré inšpirujú

V modernom svete je mnoho príkladov známych firiem, ktoré politiku ústretovú k zamestnancom-neformálnym opatrovateľom už zaviedli. Patrí k nim spoločnosť Deloitte, GlaxoSmithKline , Centrica, IBM, Accenture či Johnson&Johnson.

Výborný príklad je z Veľkej Británie, kde bola založená organizácia „Employers for Carers“ na podporu zamestnancov-neformálnych opatrovateľov. Organizácia združuje 245 veľkých zamestnávateľov s 3,8 miliónmi zamestnancov.

K najobľúbenejším konkrétnym opatreniam a benefitom, ktoré tieto spoločnosti s úspechom aplikovali patrí:

Podporné služby

  • Firemná a medzi-firemná sieť na výmenu skúsenosti a informácii
  • Príspevok na externých poskytovateľov asistenčných služieb
  • Možnosť konzultácii s odborníkmi

Flexibilný pracovný čas

  • Variabilný začiatok a koniec pracovného času
  • Zdieľanie pracovného miesta
  • Zhustený pracovný týždeň (kompresia pracovného času)

Finančná asistencia

  • Príspevok zo sociálneho fondu na opatrovateľskú službu
  • Mimoriadne voľno v prípade rodinného stavu núdze

Zmena kultúry na pracovisku

  • Zodpovednosť manažmentu za podporu zamestnancov-opatrovateľov
  • Otvorená diskusia so spolupracovníkmi na túto tému

Sociálne zodpovedná politika, ktorá sa oplatí

Je všeobecne známe, že iniciatívy v oblasti diverzity a inklúzie podporujú podnikovú kultúru a predstavujú oveľa viac než len zaškrtnuté políčko v zozname na HR oddelení. Podľa správy spoločnosti McKinsey z roku 2015 „Diversity Matters“ spoločnosti v najvyššom kvartile zoznamu zoradeného podľa úspešnosti aplikácie politiky inklúzie, mali o 15 percent vyššiu pravdepodobnosť nadpriemernej ziskovosti ako spoločnosti vo štvrtom kvartile. Do roku 2018 toto percento vzrástlo na 21. Ak je firemná politika DI&E úprimne a dobre nastavená a realizovaná, účinky sú citeľné v tímovej dynamike, vzťahoch v kancelárii a celkovom výsledku.

Ak neformálne opatrovanie zatiaľ nie je zahrnuté do vašich iniciatív D&I, malo by byť. Zvýši to schopnosť vašej spoločnosti prilákať a udržať si špičkové talenty a uznať jedinečné a zložité výzvy zamestnanca – neformálneho opatrovateľa. Je čas urobiť prvý krok.

Kritici neustále rastúceho počtu rôznych identít v spoločnosti (ktoré sú pre ľudí zvonku neprístupné) tvrdia, že okrem pozitívnych prínosov k právam týchto skupín, vytvárajú aj riziko, že budú stimulovať neustály vznik nových skupín, ktoré sa navzájom vnímajú ako hrozba. Problémom je, že ak je identita definovaná príliš úzko a založená výlučne na biologických nemenných znakoch (farba pleti, sexuálna orientácia, pohlavie), je vyjednávací priestor medzi skupinami v spoločnosti značne zúžený.

Povinnosť rodinnej neformálnej starostlivosti je však istý druh identity, ktorý nás paradoxne môže spájať. Nevyvoláva toľko emotívnych reakcii a je spoločný takmer pre všetkých ľudí.

Ako povedala Rosalynn Carter (bývalá prvá dáma a manželka prezidenta USA), vo svete sú len 4 typy ľudí, tí ktorí boli opatrovateľmi, tí ktorí sú opatrovateľmi, tí ktorí budú opatrovateľmi a tí ktorí budú potrebovať opatrovateľov.

(1) Statistics Canada, 2013, Family Caregiving: What are the Consequences.

(2) https://www.aarp.org/content/dam/aarp/ppi/2015/caregiving-in-the-us-research-report-2015.pdf

Táto webová stránka používa súbory cookies. Prečítajte si viac o spôsobe ich použitia.